"Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás dostane všade." Albert Einstein

Pozdravy z balkóna (článok "Stále")

13. july 2016 at 4:47 | Lotte Hazlert |  Lotte?
Zdravím.

Aj som mala chuť strácať čas vymýšľaním nejakého kreatívneho oslovenia, ktoré si samozrejme zaslúži ten niekto, kto veril, že sa tu možno ešte niekedy ukážem. Úprimne si myslím, že nikto taký nie je. Preto ma tá chuť prešla.

Možno by sa viac hodil iný názov, trebárs "Pozdrav zo záhrobia", lebo áno, dalo by sa povedať, že som z neho vyšla. A pôvodne som asi tri nanosekundy aj plánovala takto toto moje zmŕtvychvstanie nazvať, ale potom mi sila náhleho vnuknutia pripomenula, že je to na môj vkus a imidž príliš klišé. Tak som radšej lokalizovala svoju polohu. Cítite tú úprimnosť? Proste zo srdca vyjadrené, že sedím na bielej plastovej stoličke na balkóne. Je tu ešte vecička inteligentnejšia než ja sama a biely plastový stôl, ktorého stabilita konkuruje stabilite pyrotechnika oboznámeného so silou výbušniny neschopnej zabiť, ale schopnej urvať 1,32 nohy. A popritom verne dúfam, že aj keď som od posledného článku napísala dokopy dva slohy a zopár názorov na nesmrteľnosť chrústa, schopnosť zlepiť niečo schopné vydania som nestratila. Preto nič nesľubujem, možno len čosi ako návrat.
 

Čosi k zmenám, prepáčte a už tu budem naspäť (možno)

20. september 2015 at 13:14 | Lotte Hazlert |  V mojom svete
A čo hovorím na predpovede meteorológov o krutej zime? Vkladám do nich všetku nádej. Do snehových závejov, prázdnin, snehuliakov, cencúľov, lyží, korčulí (v tom sparne sprarnom lete som si zaumienila, že po tohtoročnej zime bude vedieť šoférovať korčule.... nejaký dobrovoľný edukátor?), snehu, Vianoc, alebo Vianoc nie, teda hej, ale to je samostatná pesnička... A jednoducho tam vkladám všetku nádej. Niežeby to nejako súviselo s urputnými 25 dňami, keď som sa riadila heslom "Zejtra je taky den" a odkladala a odkladala... no veď viete čo. Aj tak považujem to, že teraz čítate niečo nové za veľmi veľký úspech, keďže som to miestami cítila na pekný rozlúčkový článok, zapriatie mnohého šťastia, lásky až do smrti, bielej zimy a viem ja čoho ešte... Teraz momentálne sa tak našťastie necítim (aj keď neviem, ako sa budem cítiť pri písaní ďalšieho článku...), práve naopak, zisťujem, prečo už skoro rok píšem o ničom a o všetkom, zverujem sa, trepem sprostosti a vylievam si srdce a zisťujem, že ma to baví. Toľko k výhovorkám a nezmyselným úvodom, ktoré milujem a nemienim sa ich vzdať. Možno.

One picture

26. august 2015 at 22:01 | Lotte Hazlert |  Lotte?
Z niekoľkých predošlých článkov už mohlo oko každého pozorného čitateľa zaregistrovať moju averziu voči nespisovnosti v oficialitách. Dnes som v reklame zazrela slovo kľud, čo nie je nič váu, pretože kľud je natoľko frekventované slovo, že mnoho ľudí ani nevie o jeho bohemizme. Je pekné ovládať tento malý, relatívne podstatne nepodstatný fakt. Je bežné používať htento pojem. Zišlo mi na umu, aký má zmysel označovať niektoré slová za bohemizmy. Koľko slov je prevzatých z angličtiny, nemčiny, francúzštiny, gréčtiny, latinčiny a neviem akých jazykov a nikto ich neoznačuje za nespisovné. Keď je slovo kľud tak používané v bežnej reči Slovákov, aký význam má diskriminovať ho? Nemá reč slúžiť ľuďom? Som za jazykové reformy! (koniec nezmyselného úvodu)

(Nezanevieram na spisovnú slovenčinu, za omyly "dva" a "dve" stále rituálne vraždím.)
 


Playlist No. 3

23. august 2015 at 23:42 | Lotte Hazlert |  Dimenzia X
Minule to bolo bez úvodu, tentokrát sem musím aspoň čosi zmajstrovať. Aspoň zo slušnosti by sa patrilo. Tak, milý čitatelia, priaznivci, hipisáci, gentlemani a gentlewomanky, priatelia a všetci zvyšní. Ak viete poradiť nejaký dobrý film, sem s ním. Do komentárov.

Recenzia: Nebo nie je výmysel

20. august 2015 at 23:48 | Lotte Hazlert |  Dimenzia X
Nemám nápady ani chuť na dlhé, nezmyselné a u mňa časté úvody, takže prejdime rovno k filmu. Ďakovať nemusíte.
ale sladkého gifa si neodpustím....

Where to go next