"Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás dostane všade." Albert Einstein

Nedeľná chvíľka urážania poínt

1. february 2015 at 22:38 | Lotte Hazlert |  V mojom svete
Zajtra je pondelok a ja nemusím pokúšať svoju fantáziu, akým spôsobom zabijem 45 technických minút. Ou yeah.... Mám jeden deň voľna aby som stihla svoj plán, ktorý som si naplánovala na predĺžený víkend. Nechce sa mi robiť projekt na anglinu, ktorý nijako neobohatí moje anglické schopnosti, je to len čistý učiteľský rozmar. Nechce sa mi čítať Dostojevského, s ktorým som aj tak po funuse, keďže som ho chcela dočítať do konca januára a ešte mi veselo chýba 200 strán. Olalá.... Nechce sa mi písať riešenia na matiku, pretože im sama nerozumiem, aj keď som ich nedávno PÍSALA! Som beznádejný prípad....



Hanbím sa za seba! Som lenivá osoba, a navyše sa viem sánkovať horšie ako desaťročné deti! Je otrasný pocit byť tak mizerná.... Je otrasný pocit vidieť reklamu na Panelák! Toho truľka zabijú a hentá skončí s tamtým v posteli. Je mi na blytí. Okrem toho ešte využívam blog ako smetný kôš, kde vysypem všetky svoje malicherné blbosti... A popritom chcem napísať optimistický článok.

Som beznádejne romantická. Pozerám Manželský sľub. Teda,tú prvú skutočnosť neusudzujem na základe tej druhej, to poznanie prišlo časom, len je to také....podobné. A znovu bojujem s myšlienkou, či v tomto vesmíre existuje spravodlivosť. Ak by bola, prečo by bol potom natočaný ten film podľa skutočnej udalosti? Ktorá sviňa by dovolila toto? Prečo by to niekto robil mladým ľuďom, ktorí sa majú radi? To sa aj mne toto môže stať? Vážne? Ak hej, a ak je 50% pravdepodobnosť, že pamäť nestratím ja, ale niekto iný, a taká pravdepodobnosť je, tak asi vstupujem do kláštora.... Hneď!

Trpím prokrastináciou. Samozrejme, ako je už u mňa zvykom, beznádejne. Zvyknem byť beznádejná. Je to sranda. Zvyknem trepať o bludoch. Zvyknem písať články len tak, o ničom, pretože sa mi nechce písať články o niečom. Je to sranda. Heh, sranda, koľko sránd naraz... Zvyknem byť divná. Divná sama sebe. Je to zlé? Zvyknem nevedieť, čo zvyknem. Okrem toho, že zvyknem dlabať na budíky.... aj tak vstávam až pätnásť minút po ich zvonení. A ešte zopár vecí zvyknem....

Ešte sa mi nič nechce. To je asi všetko. Nechce sa mi spať, nechce sa mi čítať, nechce sa mi počítať, nechce sa mi robiť projekt. Čo tak nechať všetko na zajtra? Mne sa nechce dokonca ani to! Nechcem všetko odložiť, ale nechcem odísť od filmu a nechcem nedopísať článok. Je to hrozné. Je hrozné byť mnou, nechcite to. Miestami je to sranda. Čo môže byť srandovnejšie ako vlastná nemotornosť? Ďalšie srandy....

Nechcem nechať článok taký krátky! A nechcem sa zas vysrať na blog a nenapísať článok (ou shit, zas tá reklama na Panelák...). Ale neviem, čo ďalej. Mám napísaný článok Five foods. Ale nechce sa mi hľadať ho medzi papiermi, takže ho postnem tak zajtra. Zase som beznádejná! :D Zase srandy!

Odchádzam! Odpusťte mi to dnes! Zase! Zase nič...zase radšej ani nečítam....tento, ehm, výtvor? Rubriku Môj svet neberte vážne. Nečítajte ju! Len sa tu vylievam o ničom. Dajte prednosť radšej iným, duchaplnejším rubrikám, ďakujem.

Nemám čo dodať,
lúčujem sa, ospravedlňujem sa,
lenivá, srandaful
Lotte.
Anička.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama