"Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás dostane všade." Albert Einstein

Oštary školského systému

21. april 2015 at 20:45 | Lotte Hazlert |  V mojom svete
S každým obdobím života sa spája nejaká inštitúcia, ktorá ho robí neznesiteľnejším ako v skutočnosti je. Do tých piatich rokov ju zastáva materská škola s hnusnými obedmi a povinným spánkom (ak sa mýlim, opravte ma, informácie mám totižto z druhej ruky, keďže som sa škôlke úspešne vyhla...). V šiestom až siedmom roku života si mladý človiečik vo veľkom svete neuvedomuje nástrahy najbližších približne 18 rokov, ale neskôr aj do hlavičiek natešených prváčikov docupitá, že základná nie je nič moc. A hrôza sa strupňuje na strednej a vysokej... Ako septembrový prváčik potvrdzujem, pretože sa vážne neviem dočkať. Meh. Potom nasleduje približne 40 rokov zamestnanosti -relatívnej zamestnanosti, žijeme na Slovensku- a znovu sa všetci absolventi zhodnú na rovnakom názore - no nič moc bradrr.

Pre každé obdobie je súčasná inštitúcia najhoršia a tie predtým sú rajská záhrada. Keďže ja som prvú preskočila a do tretej sa mi ešte nepodarilo dokopať, logicky sa povenujem tej druhej.

Veci desno desné, otravné, neznesiteľne prítomné, neodmysliteľné s každým dňom, problémy všeobecne známe, miestami až hrôzostrašne dospelácke a na druhej strane subjektívne až z toho bodky lienkam červenejú.

1. Stupnica
Známkovanie určite vymyslel nejaký nedomýšľavý mozog. Domýšľavých by napadlo, že schopnosti milióna sa nedajú rozdeliť do piatich skupín ani keby z neba padali pečené jašterice. Domýšľavých by napadlo, že číslo päť je príliš nekretívne a sype sa na ľudstvo z každej strany... Mne sa viac páči 7-známková stupnica. Alebo žiadna, prípadne taká švédska, odporúčam prečítať si odsek o švédskom školstve.

2. Čítanie s porozumením
Absolútne to nesúvisí s tým, že bežne nachádzam v otázkach s možnosťami dve až tri, ktoré pokladám za správne. Vôbec... A ak aj hej, tak len preto, že tie odpovede sú tak zákerne stavané, že človek bez prirodzeného talentu čítať tie malé hieroglyfy medzi riadkami nemá šancu sa z toho vysomáriť. Och, a autory Projectov vlastnia asi monopol na retardované odpovede v otázkach true/false. "Keďže je tam napísané, že Peter má psa a jeho sestra pracuje ako čašníčka, mali by ste z toho logicky vydedukovať farbu vlasov ich pratety." Napríklad.

3. Projekty
Teraz tie papierové, od premotivovaných učiteľov túťiacich zvelebiť nástenky. PowerPoint ešte zvládam, netreba kresliť, lepiť, strihať ani nič podobné... Možno je to pohodlnosťou, ale povedzte mi aspoň pol racionálneho dôvodu prosperity produkcie projektov pre život vedomostí. No, do toho!

4. Nútené prezentácie prác pre hromadným publikom
Neoznámené. "No Anička, poď nám to prečítať..." Okej, uznávam že to prispieva k nášmu rozvoju, ale prezentovať niečo ako svoj pohľad na seba? Čo je koho do toho, čo si ja o sebe myslím? Nikoho nezaujíma do akej miery som narcis, jedine keď tak učiteľov, aby mohli potom klebetiť o našom duševnom zdraví a nezdraví. A koho zaujíma, že som paranoidná? Jedine ich, aby mohli svojej kamoške psychologičke dohodiť kšeft.... Pff.

5. Technika, technika, technika a efektivita nikde
Interaktívne tabule, vyučovanie z tabletov, internetové žiacke knižky a triedne knihy. Občas mám pocit, že niektorí učitelia ani neveida odučiť tému bez interaktívnej tabule, náplň ich práce je prečítať čo majú v slajde stiahnutom z portálu Zborovňa.sk. Odkazy na pokrivené chrbáty z ťažkých tašiek a alternatívna náhrada kníh v elektornike. Do internetových žiacky kníh nikto v mojom okolí nepozerá a silne pochybujem, že mimo môjho okolia je situácia dramaticky odlišná. Je pekné, že nie sme celí od kriedy a šetríme si pľúca, ale je smutné, že tak ako stúpa množstvo techniky v školách, tak klesá kvalita vyučovania, vyučujúcich a vyučovaných.

6. Nejednotný vyučovací plán
Celé zle. Demokracia tu, demokracia tam a vzniká z toho totálny chaos. Jedna moja známa mala chémiu od piateho ročníka, my sme sa chémiu začali učiť v polovici šiestej triedy a v polovici sedmičky k nám z neďalekej školy prišiel nový spolužiak, ktorý chémiu vôbec nemal. Niektoré školy majú posilnený cudzí jazyk, iné svet práce. Príde monitor v deviatke, prijímačky a zrazu, po všetkých tých voľných plánoch chcú od všetkých isté vedomosti a ak vedenie jednej školy považuje 3 hodiny týždenne z predmetu xy za postačujúce, tak žiaci nemajú šancu dosiahnuť rovnaké výsledky ako ich rovesníci s 5 hodinami týždenne. A dobré výsledky už chce predsa každý, nie?

7. Neustále reformy a zmeny
Rušili sa polročné vysvedčenia, ruší sa monitor v deviatke, zavádza sa monitor v päťke, experimentuje sa s elektornickou formou, menia sa kritériá na prijatie - najprv netreba nič a môžte ísť všade, potom potrebujete priemer, o rok ešte aj taký výsledok testovanie, o dva hentaký... Jeden z toho zblbne. Učitelia nevedia nič, výchovní poradcovia nevedia nič, nikto nič nevie a ich odpoveď je, že to napíšte najlepšie a máte po problémoch. Učte sa a máte po problémoch. (Ja mám po problémoch, ale myslím aj na ostatných...) Vždy sa niečo mení, zamieňa, vymieňa, ruší, zavádza, komplikuje, zjednodušuje a nič nemôže udržať formu, tvar ani znenie, pretože niekomu to trhá žily. Som otvorená zmenám, ale všetkého veľa škodí.

No a potom majte radi školu, navyše keď ste Slovák a hundranie máte v krvi. Zložité, miestami nemožné.

Čo si myslíte vy? Súhlasíte so systémom hodnotenia? Aké typy úloh by ste z testov vyškrtli? Ktoré aktivitu sú vám vyslovene proti srsti? A čo neustále zmeny?

S láskou,
Lotte.

 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama