"Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás dostane všade." Albert Einstein

Polemika o (ne)vychovanosti

2. may 2015 at 21:41 | Lotte Hazlert |  MrsFilozof
Ja nezabúdam, nezabúdam sa ohlasovať, nestrácam nápady a času by aj bolo, keby som ho nevyužívala ináč než na článok. Možno ma to trošku mrzí, možno nie, ale to v podstate nie je podstatné. Nadnes je pre vás v mojich úmysloch naservírovaný veľmi polemický počin. Mám totižto problém. Dosťi skľučujúci pre moju existenciu, pre existenciu môjho pobytu v uliciach, pre mňa osobne proste nepríjemný.

Predstavte si modelovú situáciu: idete si po ulici a oproti vám rozráža nepevné zväzky molekúl vzduchu na kolobežke sotva metrový človek. Žiadne nedostatky rastového hormónu, len nedostatok času na prejavenie jeho síl. Motýlik letiaci okolo alebo iný činiteľ zapríčiní, že ten človiečik sa veľmi nemá k činu vzdať vám hold pozdravom. Je jedno, či to chcete zmeniť a pozdraviť prvý, teraz je dôležité, že isto iste má každý jasno v spôsobe - jednoducho ahoj. Iná modelová situácia len s postarším objektom na kolobežke. S tak starším, až to dosť pravdepodobne vylučuje kolobežku. Polopate, mám na mysli rovesníkov našich babičiek. Tu tiež nie je veľmi ťažké odhadnúť správny spôsob pozdravu - dobrý deň, prípadne podľa regiónu iné, familiárne a bežne zaužívané pozdravy. Zádrhele v chode nenastávajú ani v zdravení spolužiakov našich rodičov, vyplávajú na povrch až v zdravení medzigenerácie medzi tou našou a rodičovskou.

Teda, zádrhele ako pre koho. Celebrity viac či menej obšírneho kalibru ich tu asi nevidia, keďže poznajú všetko a všetkých a ich spôsob pozdravu sa vzťahuje na serus a synonymá a občas dobrý deň. SaS - serus a synonymá O.o O mne sa ale ani zďaleka nedá povedať, že by som bola celebrita, bez ohľadu na kaliber. Proste nie, čo samo o sebe nie je problém, ale jeden z toho pramení. Sakramensky nepríjemný problém. Spoločensky neakceptovateľný problém - problém zdravenia. -pokus o dramatizovanie -_- -

Dajme tomu, že mám niečo okolo 15. Keď si tak idem po ulici, viditeľne mladších zdravím ahoj, viditeľne vekovo totožných taktiež, viditeľne vekovo mierne starších to samé, viditeľne oveľa starších dobrý deň, aj o niečo mladších a vlastne až po mierne viditeľne mladších od rodičov. Avšak medzera medzi viditeľne vekovo trošku viac starších ako ja a viditeľne trošku viac mladších ako moji rodičia je pre mňa polemická.

Pozdraviť ahoj človeku, ktorý vyzerá tak na 18-25 je v mojom prípade celkom prirodzené. Aspoň si to myslím. Ak sa s tým človekom osobne poznám, alebo aspoň nejakým komplikovaným spôsobom vieme o svojej existencii. Dcéra nevlastnej sesternice babkinho brata. A ták. Ale pozdraviť úplne osobu úplne neznámu, o ktorej existencii síce viem, ale do takej miery, že žije niekde tu v okolí, dýcha kyslík a má dve oči, nie je to trochu drzé? A zas zdraviť 20-ročným že dobrý deň? To fakt? Akože vážne? Smrteľne?

A tak si človek ide po ulici, z diaľky 150 metrov zazrie iného človeka v kritickom vekovom rozmedzí a kým sa nepriblíži, polemizuje o spôsobe pozdravu. Alebo si tajne želá a prosí nebesá, aby tá blížiaca sa osoba zabočila do nejakej uličky alebo vchodu/dvora, čím by sa nenaskytol žiaden stret a žiaden stret znamená žiaden pozdrav. Nie vždy sa ale nájde toľko šťastia na jednom mieste a to miesto môže byť na opačnom konci planéty. Čo v takom prípade? Nepozdraviť a pôsobiť snobským dojmom, vyslúžiť si prívlastok namyslený, rozmaznaný, nevychovaný a iný, alebo pozdraviť a potom si lámať hlavu nad tým, či som zvolila správny pozdrav.

Možno si len vyrábam problémy tam, kde je to zbytočné, ale toto mi narúša pokojný spánok už pekne dlho. Ako to vnímate vy? Názory túžobne očakávam v komentároch, je to celkom súrne.... Odo mňa všetko.

Lúčim sa v tento krásny sobotňajší večer,
po upršanom sobotňajšom dni,
naladená sobotňajšou atmosférou,
Lotte.
 


Comments

1 Zuzka Zuzka | Email | Web | 4. may 2015 at 19:36 | React

Jo! Nie som jediná, ktorú toto trápi! :D
Dobre, takže tiež mám problém, ako sa mám zdraviť ľudom od 25 po 35.... viem, že sú dospelí a tak, ale dobrý deň mi príde až príliš formálne a ahoj, to si pripadám dosť nevychovane. Mám tu v susedstve niekoľko takých ľudí a absolútne neviem, čo im mám na pozdrav povedať. Oni mi samozrejme hovoria ahoj, a pamätám si, že keď som bola menšia, aj ja som si to hovorievala, ale teraz mi to jednoducho k nim nesedí. Ale nesedí mi ani dobrý deň. Takže sa občas stane, že len jednoducho prikývnem na ich pozdrav alebo kývnem hlavou smerom k nim bez vydania jediného zvuku. Ja viem, som strašná, ale toto je sakra problém! Prečo nás na takéto stresové životné situácie nepripravujú v škole? Veď toto je čosi pre život! :D :D

2 smartly smartly | Web | 8. january 2017 at 22:32 | React

Zdravím^^

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama