"Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás dostane všade." Albert Einstein

Lottova vandrovka: O ťažkostiach aj veselostiach života folkloristu, medzinárodných priateľstvách a večerných obedoch

8. july 2015 at 0:06 | Lotte Hazlert |  Z výletov
No a sme opäť späť. Opäť sme sa folklórne vandrovkovali, opäť to bude článok písaný veľmi emóciami zmietaným autorom a opäť bude asi dlhý až hrôza. Opäť si pripravte pohodlnú stoličku, nohy si vyložte na taburetku, do uší pusťte príjemnú relaxačnú hudbičku, našu hymnu alebo nejakú metalovú rozbíjačku, každému podľa chuti a pripravte si ospalé očká na výkon mojich neospalých prstíkov.
Niečo na inšpiráciu....



1. deň
Napriek nešťastnej skutočnosti, že za nasledujúce tri noci toho veľa nepospím stále ťukám a uzurpujem z času určeného na spánok. Nikde ani stopy po zvukoch filtra v bazéne pod balkónom, niet ani balkón, ani bazén. Počuť len hrmot z chodby, kroky alebo občasný prúd vody. A samozrejme, jemné vibrovanie mobilu v mojich rukách.
Cesta? Strastiplná. Keďže náš obľúbený šofér, ktorý patril do zájazdovej rodiny je pracovne vyťažený, museli sme siahnuť po náhrade, nanešťastie nie práve šťastnej. Zo siedmich až ôsmich hodín tak bolo hodín deväť a pol a šofér nepríjemný ako kamienok v topánke.
Zoznamovací program obsahoval strašne veľa bozkov. Trval dosť dlho a nemal žiaden účinok. Nasledoval Belgičák, zopár karičiek, zoznamovanie sediac pri stole, ktoré neobsahovalo žiadne bozky a bolo podstatne úspešnejšie a komunikácia, znovu všetkými možnými jazykmi a prostriedkami. Enjoying tomorrow...

Toľko k prvému dňu. Dosť mimo som bola, musím vám povedať, pretože strastiplná cesta nás ešte len čakala. Poďme ale pekne poporiadku. Ten "tomorrow", na ktorý som sa vytešovala priniesol kúpalisko. Dokonca hneď niekoľko. Prvé bolo celkom príjemné v poľskom meste neznámej identity, druhé o niečo neskôr, v rovnakom meste, no v tradičnom slovenskom oblečení a tretie, posledné, bolo tiež v tradičnom slovenskom oblečení, ale v inom meste. Identita ktorého je rovnako neznáma...
Cyklus: Ťažký život folklóristu
Žiadny slovenský región nemá kroj bikinového vzhľadu. Výnimkou je možno len Detva a "holopupkáči", ktorí nás tak preslávili, ale čo sa týka práv žien netopiť sa vo vlastnom pote, nič také. V prípade, že máte existovať v štyridsiatkach vo dvoch vrstvách pomerne hrubého oblečenia, je jasné, že vám bude teplo.

Druhého dňa festivalového som si začala uvedomovať, že Poliaci majú isté veci v enormnejších množstvách ako my. Napríklad, všade bolo aspoň milión bicyklov. Postupne sme na potulkách stretávali samé biblioťeky a apťeky. Možno to bol len môj pocit, ale mali fest veľa knižníc a lekární. Tiež som si začala uvedomovať ich prefíkanosť čo sa týka podnikania v cestovnom ruchu. Najprv dom na streche v Zakopanom, teraz Indiánska dedinka na poľských pláňach.... Parky miniatúr, čo im len nenapadne.
Bola to tak trošku Indiánsko-westernová dedinka...... Ale oficiálne len Indiánska.

3. deň
Poliaci sú rozhodne dosť hyperaktívni. Vďaka programu je aj to mizerné množstvo spánku dostatočné, čo sa mi nestáva ani občas počas prázdnin. Človek tu proste nemá čas uvedomovať si, že chce spať. Dokonca oni sú niekedy až takí aktívni v istých veciach, že zabudnú navariť obed. Viď dnes. Tak štyridsať Slovákov obedovalo vďaka posvätnosti kroja o pol deviatej večer. Možnosť najesť sa tam bola aj skôr, ale keďže v kroji sa neje, nepije, nesedí na zemi, nefajčí a nenosia sa k nemu okuliare, čo bol novonapísaný zoznam v kroji zakázaných vecí, Poliaci museli zagúľať s očami a počkať s nakladaním tanierov.

Okrem cyklu Ťažký život folklóristu, čo jest môj spoločný projekt s osobou, ktorú by ste isto mali spoznať, ale nemám pre ňu ešte výstižné blogové meno, takže to zatiaľ bude Bubu, sme s tou istou Bubu rozbehli ešte jeden projekt. Jedná sa o vec pomenovanú Všetko raz musí byť prvý raz a pointou je spisovanie vecí, ktoré sa nám udiali prvýkrát. Celý zájazd sa niesol v duchu týchto dvoch projektov a výsledok je nasledovný:

Ťažký život folklóristu 2
Nie všetky pôdiá sa majú radi s mopom alebo inými čistiacimi pristriedkami a keď na nich tancujete isté špecifické tance, môže to dopadnúť aj takto:

Všetko raz musí byť prvýkrát
Nie všetko sa nám podarilo zapísať, ale rozhodne by ste mali vedieť, že prvýkrát sme zažili:
-spomínaný obed o 20:30
-pódium, čo pod nohami praská (aby pri dupaní pod niekým praskla doska?.... :o)
-vypili sme prvú kávu v Poľsku
-spoznali sme prvých Slovincov v našich životoch
-fenomenálnym vystúpením sme dosiahli absolútnu unesenosť vedúcej tanca, čo je fááákt úspech

Najviac hrdá som asi na tých Slovincov, ktorí, len tak mimochodom, mali úplne epický autobus. Keby to boli Švédi, bolo by to o inom, ale ani oni nie sú na zahodenie. Samozrejme, neboli tam len Slovinci, ale s Čechmi sme sa zoznámili aj minulý rok, rovnako s Poliakmi, takže to nepatrí do cyklu. Musím povedať, že aj keď je ten život folklóristu/folklóristky ťažký, medzinárodné priateľstvá stoja za všetku námahu, potenie sa v krojoch, čierňavosť kolien, polámané stehenné kosti zo zdvíhačiek a zaľahnuté uši a boľavé hrdlá od výskania.

4. deň
Nebaľte Čechov na nosenie krojov. Hlavne nie Čechov, ktorí majú okolo seba pätnásť členný hárem zbesilých oviec. Následky sú katastrofa.*
*pozn. autora: z tých Čechov sa vykľuli celkom fajn ľudia. Každý má predsa slabé chvíľky...

Na rozlúčku nám Poliaci ráno pred odchodom prišli zahrať, zatancovali sme si a rozdali darčeky. Potom až nastalo to, čo je strastiplná cesta - ľudia, 11 hodín.... Z pôvodných 7-8 bolo 11. Deväť hodín plus dve strávené písaním článku do novín! Ľudkovia, tomuto sa hovorí kariérny rast. Vedúca mi strčila so ruky papier a pero, že vraj či sa o niečo nepokúsim. Pokiaľ viem, nevie o blogu.... Samozrejme, že som neodmietla, takže možno sa vám podarí z nejakého článku o istom súbore a jeho zájazde v Poľsku vydolovať tajomnú identitu Lottky. Možno aj vďaka tomuto kúsočku:

Naša nezameniteľná prezentácia zožala úspech enormných rozmerov a zo všetkých strán bolo počuť pozitívne ohlasy. Tanečníci stihli popri tanci predviesť aj štyri typy krojov zo Šariša a Zemplína, hudobníci nielen hudbou, ale aj spevom kedykoľvek a kdekoľvek rozprúdili zábavu a slovenské spevácke výkony vyrážali dych. Tóny zneli na pódiu, v kostole, pri táboráku aj v autobuse a dlhé hodiny prípravy sa pretavili v nefalšované zimomriavky z nadšených potleskov.

Po troch dňoch nastal čas rozdať darčeky a rozlúčiť sa. Výlet sa skončil, posledné tóny huslí dozneli a kroje už visia na vešiakoch. Ostali nezabudnuteľné zážitky a priateľstvá. Nikto sa nevie dočkať, kedy budeme opäť za hranicami hrdo roztáčať vlajku s dvojkrížom a trojvŕším.

S láskou,
folklórom v srdci,
naspäť doma, šťastná, o priateľov, zážitky a mnoho viac bohatšia,
túžiac vrátiť sa späť a opäť rozlieskať divákov, rozkázať muzike a uniesť vedúce,
Lotte.
A, ehm, aby som nezabudla,
milujúca slovenský folklór.

P.S. V kroji sa neje, ale výnimkou sú nanuky pri teplote vzduchu 40°C. V kroji sa nepije, ale vzťahuje sa to len na alkohol. V kroji sa nesedí na zemi, pokiaľ ste chalan. Dievčatá majú takú praktickú vecičku, čo sa volá cudnica.... V preklade krojové oprávnenie k sedeniu na zemi. V kroji sa nenosia okuliare. No, ehm, tomu neverte, to je blbosť. Kroj+okuliare=SWááG

 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement