"Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás dostane všade." Albert Einstein

Polemika o snívaní

1. july 2015 at 21:21 | Lotte Hazlert |  MrsFilozof
Ak by som sa včera dala do písania, počet článkov mesačne by skĺzol do monotónneho stereotzpu značky 5.Preto som uprednostnila nakupovanie a iné prkotinky a ďalšiemu ohlasu prenechala čestné prvé prázdninové miesto, čestné prvé miesto v SlečneFilozofovi od druhého mája a čestné prvé miesto od autorky, ktorá už oficiálne v druhej zelenej lavici pri dverách nemá čo hľadať. Minimálne do momentu, keď sa z nového miesta v novej triede novej školy nevyliahne miesto v druhej zelenej lavici pri dverách. Dovtedy ešte ubehne nadpozemskou rýchlosťou more času (konkrétne 63 dňových jednotiek, dve až tri hore dole, výpočtové centrum mozgu už stihol prepnúť na prázdninový režim), poctím toto miesto aspoň nejakou čiastkou písmeniek a prefilozofujem sa do nespočítateľných hladín alfa. Vitajte priatelia!


Ani moju už bývalú školu zo stredu kraja sveta, na ktorú spomínam len a len v dobrom (neironicky) neobišla flákacia vlna posledných dní. Po klasifikačnej veselo lietali karty a iné časti spoločenských hier naprieč triedami, až kým to nezačalo všetkým prerastať cez hlavu. Uznajme, že ani najväčší borci nedokážu hrať štyri dni sedmu a pomedzi to udržiavať vo svojich očiach ohníčky nadšenia. Keď sa zúfalstvo oboch katedrových strán dostalo do bodu pomerne krízového, zopár hyperaktívnych členov učiteľského zboru si spomenulo na existenciu prestížnej súťaže "Talent School" a zorganizovalo veľké grandfinále.

Tá súťaž je celkom dobrý podnet na samostatný článok o spochybňovaní existencie spravodlivosti a zdravého rozumu, ale takýmito hlúposťami server zaťažovať nebudem. Ako správny optimista (ha-ha-ha, keď už máme ten deň vtipkovania) som vnútri svojich útrob potichučky jasala nad geniálnou stránkou veci. Až som dospela k záveru, že bolo pre mňa česť byť súčasťou projektu, ktorý deťom prvého stupňa rozžiaril tváričky radosťou. (Tú srdečnosť berte ako súčasť dňa vtipkovania a melancholickosti z lúčenia so základoškolským životom...) Na pár chvíľ sa z najodvážnejších stali speváci, tanečníci a muzikanti žajúci (??wtf? Slovenčinári, opravujte) potlesky. A tá úprimná radosť z pohára váťaza, ach, niet nad také. Potom samozrejme slzy smútku ostatných súťažiacich, ale to je detail.

Vystúpenia, koncerty, súťaže alebo zápasy zanechajú nádej, že niečo z nás možno bude. Každý diplom je pohonná hmota do ďalších makačiek, v detstve k tomu ešte prispieva milá, krásna a závideniahodná naivita. Veľká škoda jej úbytku vekom. Keď sme boli malí, snívali sme o kariérach svetoznámych speváčiek, vedcov vyvíjajúcich super roboty, lieky, prevraty vo vedných disciplínach, vynálezcovia, herečky, princezné, rytieri, múdre a obdivované pani učiteľky.... Časom klesla svetoznámosť našej svetoznámosti, prevratnosť prevratov, došlo poznanie, že vynájsť nevynájdené nie je úplne med lízať.... Naše sny boli zničené. Alebo?

Stále snívame. Snívanie zaberá haldy času, vytvára imaginárne svety a vytrháva z reality. Občas. Oplatí sa vôbec snívať? Nie je to strata času? Stále snívam, ale dnes už nesnívam o svetoznámosti mojej svetoznámosti, dnes sa moja vysnívaná budúcnosť podstatne líši a o rok sa bude líšiť ešte viac. Ukážu okolnosti, že snívanie spred piatich rokov bolo strata času? Mám sa hanbiť, že som si priala vládnuť svetovým hudobným rebríčkom, aj keď som ešte nevedela, že niečo také existuje? Oplatí sa snívať? Veď koľko snov o olympiáde skončilo na fakultách telesnej výchovy, koľko vedcov na hodinách fyzík, biológ, chémii a v ordináciách.
Keďže táto filozofická otázka je pre mňa príliš vysoký level, nechávam každému vrátane seba priestor na individuálne zodpovedanie v hĺbke svojej duše...

A znovu sa na istý čas lúčim, tentokrát sa odťeperím (krásne slovo, nemohla som si ten mäkčeň odpustiť) k Poľakom. Znovu neviem, ako to bude s wi-fi, ale keď to bude pozitívne, tak sa určite ozvem. Keď nie, budem len písať a potom následne zverejňovať staré zápisky nočných pocitov pociťovaných pri bzučaní filtra v bazéne. Ak tam nejaký bude. Nevadí, všade sa nájdu nejaké nočné zvuky. Vrátiť by som sa mala v pondelok. V prípade, že sa roztopím pri tých teplotách, ktoré hlásili, bolo mi tu s vami tých pár mesiacov dobre. Nadnes odo mňa všetko.

S láskou,
prázdninujúca,
v očakávaní nových septembrových začiatkov,
pýtajúca sa a neschopná odpovedať,
blonďavá, čerešne ľúbiaca,
Lotte.
 


Comments

1 Zuzka Zuzka | Email | Web | 5. july 2015 at 21:16 | React

Také poetické črevo, aké ty máš, to sa ťažko hľadá. Veľmi pekne si to spísala. :)
Ja v sebe stále nesiem ten detský sen, že zo mňa raz bude herečka chodiaca po červenom koberci v žiri reflektorov, ktorú budú obdivovať mnohí, ale nie preto, že je slávna, ale preto, že bude pomáhať deťom a iným sociálne znevýhodneným osobám v núdzi. Je to veľmi nereálne? Ja viem. A teraz sa až hanbím, že som odmala mala také sebecké sny. Nikdy som nechcela vymyslieť liek na rakovinu, alebo zachrániť svet objavením inej planéty. Vždy som len chcela, aby som bola slávna a uznávaná. V najväčšom zúfalstve z mojej hlúposti a otrasnej povahy, ti tu zanechávam tento komentár, a úprimne ti želám najkrjašie prázdniny aké môžeš mať ;) :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama