"Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás dostane všade." Albert Einstein

Two films

15. july 2015 at 22:01 | Lotte Hazlert |  Lotte?
Vraj je v slovenských končinách sychravo, preto nebudem dráždiť úvodmi typu "prajem príjemné prežívanie slnečných prázdninových dní", odhliadnuc od skutočnosti, že tie moje také sú. Ale nie som egoišta. Preto prajem iba príjemné prežívanie prázdninových dní. Samozrejme, ak sú niečie dni prázdninové a slnečné, tak mu prajem príjemné prežívanie slnečných prázdninových dní. Alebo viete čo? Zaprajte si každý čo chcete. Hoc aj prežúvanie. Mne je to jedno.

Poteším všetkých, ktorým chýbal, alebo chýbala, v jazykovej otázke prinášajúci/prinášajúca polemiku, challenge. Polemika to dlhá, preto ju radšej preskočím, možno sa k nej v budúcnosti dostanem a prejdem rovno k tým filmom.

Zadanie je znovu mizerný počet a niečo k tomu. Minule to boli pesničky, predtým tuším knihy a to, čo bolo pred knihami bolo tak dávno, že sa ani nesnažím spomenúť si, čo to bolo. Nech to bolo čokoľvek, dám celý obsah vlastných vreciek za to, že som mala problém vybrať ten mizerný počet tých vecí, ktoré po tom počte v názve článku nasledovali. Mimochodom, momentálne na sebe žiadne vrecká nemám. Ten problém tu bol aj tentokrát a aby som bola úprimná, ani som sa veľmi nenamáhala vymyslieť nejaké kritérium pri výbere tých dvoch filmov. V minulosti to tak nebolo, úporne som premýšľala až ma z toho hlavy boleli. Teraz nie.

Nedostanú sa vám dva konkrétne filmy, opäť budem velice všeobecná. Ak si odmyslím, že 95% mnou zhliadnutých filmov bolo natočených podľa knižnej predlohy, najfrekventovanejšie sa jedná o animáky a komédie. Animáky sú proste animáky a ako hlásajú obrázky z we heart it a tomu podobných dimenzii, nikdy nie sme príliš starí na disneyovky. Nie je to doslovné, ale približne to sedí. Animáky, pretože animáky miluje snáď každý. Aj tvrďas v koži, ktorý práve zoskočil z motorky. Určite aj Eminem miluje animáky. Animáky sú proste detstvo, nevtieravý humor a veľa farieb. Komu vadí, že potom žlté obaly zvnútra kindervajec s očami a ústami, milujúce banány a s prapodivným jazykom zdobia všetko, od spodného prádla, cez príbory a tanieriky až po obaly na mobily? Sú proste cute ako jamky na chlapčenských lícach. Tečka. Ku komédiám tiež veľa dodať netreba. Ťažko sa hľadá niekto, kto by ich nemiloval.

To je jeden odstavec venovaný piatim percentám mnou sledovanej časti svetovej kinematografie. Zvyšných 95 tvoria vyššie spomenuté filmy nakrútené podľa knižných predlôh, ako je, tiež vyššie spomenutý Drahý John, predtým napríklad séria Hier o život a teraz čakám na Papierové mestá. Je to ale zriedkavé. Ak sa teda konverzácia zvrtne k filmom a nasledujú typické otázky "a videla si....?", radšej sa pýtam ja, pretože ak sa niekto pýta mňa, v deviatich z desiatich prípadov je odpoveď "nie, nevidela". Áno, som úplný tupec v tých trónoch, nemám prehľad ani v hláškach Charlieho Sheena v Dva a pol chlapovi a ešte kto vie čo všetko neviem. Frekventovanosť sledovania filmov online je mizerná, sťahovania nulová, návšteva kín veľmi zriedkavá, z vlastnej iniciatívy som bola asi na jediný film, a to 38, inak jedine na žiadosti priateľov, pri školských akciách alebo na pozvania kňazov (za á, bol to darček k prvému svätému prijímaniu a za bé, išla celá trieda, takže žiadne konšpiračné teórie), môj postoj ku kinám je totižto tak trošku averzný a najčastejšie si pozriem niečo, čo Markíza alebo JOJ-ka vydolujú z košov so zľavami a nie je to úplný prepadák.

Aj keď, mám chuť si teraz niečo pozrieť... Je to ako keď vidíte vo filme niekoho jesť niečo mňamkové a pochytí vás hrozná chuť dať si to tiež. Napríklad... Asi odchádzam niečo si pozrieť. Alebo skladať rubikovu kocku. Alebo vďaka aplikácii 2015 IIHF, ktorá sa budúci rok pravdepodobne zmení na 2016 IIHF, očumovať juniorských reprezentantov odkiaľ príde. Teda vlastne len z krajín top divízie, pretože ostatné nemajú pri reprezentantoch fotografie. Dnes som napríklad zistila, že fyzioterapeut dánskych juniorov je vlastne šikmooká fyzioterapeutka. To je, čo? Neviem prečo som doteraz žila v mýlnej predstave, že gélové pazúriky emancipácie ešte neškrabkajú na dvere realizačných tímov v mužskom hokeji... Zaujímavé. A že vám dám do septembra s hokejom pokoj, pche!
S láskou,
nezmysly tárajúca,
prímorským oskarom pripekaná,
miestami pripečená,
po domove túžiaca,
Lotte.

 


Comments

1 lazyday lazyday | Web | 15. july 2015 at 22:21 | React

Super clanok :-) mas talent. Mna nikdy nic take zmysluplne nenapadne :-D

2 Zuzka Zuzka | Email | Web | 17. july 2015 at 11:49 | React

Musím ti poďakovať za spríjemnenie dňa, týmto milým dielom, pretože je to také zábavné, nenútené, ľahko čitateľné a ako som už spomenula milé :)
Ja filmov pozerávam celkom dosť a to rôzne žánre. Okrem hrorov (som jediná, ktorú to nebaví??) a tých akčných sprostostí, kde vybuchuhjú autá a helikoptéry a celé to nemá žiadny zmysel.
Ak som to pochopila, tak si niekdy pri mori, alebo čosi také, takže ti prajem príjemnú dovolenku a ak nie, tak sa tvárme, že sa tento odsek nestal :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement